pondelok, 11. októbra 2010

O nereze a inej čajovej keramike

Je to možno barbarstvo - alebo primitivizmus.


Prvýkrát mnou pitý puerh na Čergove, týždeň v lese, maľovanie zanedbaných hraníc prírodných rezervácií - a k tomu puerhu sójové mlieko a nejaká strašne veľká nádoba - bolo nás kopu a sedeli sme okolo ohňa.

Darjeeling, kultový čaj Jura L., prvýkrat uňho a u Dáše v Osadnom v kuchyni s kachľovou pecou a starodávnym čajníkom, z porcelánového pollitráka o desiatej večer. A prebdená noc na snehu v spacáku pod jabloňou.

Potom Jurove first flushe a second flushe, fakt, asi navždy spojené s Lesoochranárskym zoskupením VLK, takmer ako Skúkam, jeho pes.


Na Poľanu príde Juro L., Chmurnik, bez Skúkama, sám. Večer akosi mimovoľne z obrovského nerezového ešusu popíjame dj ff, záhrada neznáma, vonia trochu za dymom, ale nevadí - aj tak sme barbari. Radikáli.

Juro sa večer rozloží asi dvadsať metrov od mojej celty, vyťahuje len thermarestku a spacák, celtu nestavia, ako Chmurnik - starodávny ľudový meteorológ - si predpovedá jasnú noc bez dažďa. Je to hustý les, kedysi v ňom prebehla prebierka, stojí v ňom dosť stromov v zrelom veku a všade je mŕtve drevo a zmladenie do výšky človeka - a kedysi, pred viac ako desiatimi rokmi, bol zachránený blokádou na Poľane.

Neprší, je okolo nuly, ale voda nemrzne. Skoro ráno je to typické šikmé svetlo, črtá sa fakt pekný deň, čaká nás trojhodinový zostup z hrebeňa.

Chmurnik sa polohlasom ozýva do lesa - má niekto vodu navyše? - potok je prinízko v lese a on je Starý Chromý Vlk, vstávam, odnášam mu svoj liter.

Varí čaj, skôr, než zhodím celtu a skrehnutými rukami sa pokúšam zbaliť dva spacáky, z neho dostávam v dvojdecovom nerezáku, sŕkam a delím sa s trúsiacimi sa ľuďmi.

Rovnodennostný darjeeling first flush.



foto: autorka

0 komentárov:

Zverejnenie komentára