Vzhľadom k trocha bojovejším podmienkam (chýbala filtrovaná voda, rýchlovarná konvica mala predsa len "chatové" parametre..) som sa rozhodol vychutnať si Pu-erh. (Išlo o dodatočne fermentovaný čaj typu "Shu", teda tzv. tmavý typ.). Tento konkrétny čaj mi venovali moji priatelia z Brna (Juraj s Nikolkou - týmto ich pozdravujem a ešte raz ďakujem), ako čaj, ktorý veľmi nepijú a teda: "radšej nech je u niekoho, kto ho vie aj využiť a oceniť". Priznám sa, že u mňa bol tiež pomerne dlho bez povšimnutia. Ale k vyššie spomínaným okolnostiam sa výborne hodil.
Aj keď z krabičky, v ktorej bol zabalený sa nič bližšie o tomto čaji nedalo zistiť, bolo jasné, že nejde o žiadny 30-ročný puerh. (S touto informáciou ho totiž dostali moji brnenský známi). So zážitkom, ktorý mi priniesol, som však bol nadmieru spokojný.
Prispelo k tomu istotne aj celkové príjemné naladenie, krásne prostredie, vôňa dubových stromov i nádherne sa predierajúce slnečné lúče cez ich koruny. Skrátka posledné slnečné letné dni, ktoré v sebe niesli náznak prichádzajúcej jesene. Celá atmosféra budila dojem plnosti, vyzretosti a nenútenej harmónie. A presne takto na mňa pôsobila aj miska čaju.
Už pri prvom srknutí som sa nechal uniesť príjemnou arómou a chuťou, ktorá bola veľmi decentne zemitá, s výraznými orieškovými tónmi. Spomenul som si na môj prvý "skutočný" čajový zážitok. Bolo to zhruba pred 12timi rokmi v jednej pražskej čajovni. Vtedy už som sa par rokov čajom zaoberal (teda aspoň som si to o sebe myslel) a s Puerhom som už mal nejaké skúsenosti. Ale tentokrát to bolo celkom iné. Pripadalo mi to, akoby som ten čaj vychutnával celým telom i duchom. V danej chvíli neexistovalo nič. Len pitie čaju. Aj čas akoby prestal pracovať. Vtedy som definitívne prepadol čaju a tento konkrétny zážitok som nazval: "iniciačný čaj". Teda čaj, vďaka ktorému človek náhle zistí, že pitie čaju je niečo úžasné, čo ho celkom strhne a tak skoro nepustí. Neskôr, keď už som začal pracovať v čajovni a venovať sa čaju trochu vážnejšie, som zistil, že veľa ľudí má podobný iniciačný zážitok. A nie vždy ide o špičkový čaj. Niekedy sú to rôzne aromatizované čajíky, alebo veľmi nízke triedy (poznám napríklad človeka, ktorý niečo podobné zažil s najlacnejším Lapsangom - teda čajom zadymovaným "borovicovým" drevom:). V každom prípade to ale vždy v nejakej podobe bol pravý čaj, teda camellia sinensis, tea, tee, chai, čaj. No a toto všetko vo mne znovu zarezonovalo pri popíjaní onoho puerhu na našej šíravskej chate.
Rozmýšľal som ďalej o situácii, ktorá je dnes na čajovom trhu. Oproti minulosti máme skutočne veľmi široký výber naozaj špičkových čajov. Informácií je tiež nepomerne viac, čo je samozrejme veľmi dobre. Všimol som si ale, že pre mnoho ľudí (mňa nevynímajúc) je niekedy dôležitejšie ako sa daný čaj volá, z akého je kultivaru prípadne kedy bol zbieraný a produkovaný, aké má číslo lotu a podobne. Je to samozrejme namieste a nespochybňujem dôležitosť týchto informácií. Možno nám to ale niekedy bráni mať z čaju priamejší a intenzívnejší zážitok. Tak ako pri prvom "iniciačnom" čaji, kedy sme nevedeli čo to vlastne pijeme a aj napriek tomu sme boli unesený. Toto bol jeden z veľmi silných momentov, za ktoré som vďačný môjmu chatovému puerhu. Bolo to naozaj veľmi priama, ničím neskreslená čajová skúsenosť. Len obyčajná voda, neznámy puerh a ja.
Máte aj vy nejaký zaujímavý, možno aj "iniciačný", čajový zážitok?
Čo si myslíte o dôležitosti čajových poznatkov pri vychutnávaní čaju?
Smelo píšte komentáre, prípadne sa môžte i rozpisať a poslať mi mail na: jiri.karlik@gmail.com
Vďaka a pekné čajové babie leto:)
ze gratulujem :)
OdpovedaťOdstrániťTento komentár som dostal od Mateja Moncoľa skrzevá Facebook. Z jeho súhlasom som ho posunul sem, pretože je veľmi pekný a stojí za prečítanie. Vďaka
OdpovedaťOdstrániťSerus Jiri,
asi sa osobne nepoznáme, ale po prečítaní tvojho blogu sa mi zachcelo reagovať.
Pokúšal som sa spomenúť si ako je to so mnou a iniciačnou šálkou čaju...bolo to asi niekde u kamošky, ktorá mi predviedla celý ten čajový rituál (čaj si priniesla odniekaľ s Indie) a ochutnal som ozajstný čaj. Musím povedať, že na mňa zapôsobil svojou jemnou harmonickou chuťou.
Ja sa v čajovej kultúre nevyznám. Kupujeme si s priateľkou čaje v čajovni v Stupave viac menej náhodne a ochutnávame postupne, či nám to bude chutiť. Nemáme k tomu ani "originál" riad, pripravujeme si čaj v "pučiči" (sklenená nádoba s piestom, ktorý pripučí vylúhovaný čaj) podľa návodu na obale čaju, potom to prelejem do čajníka a nalievam do šálok. Je tento spôsob prípravy vyhovujúci? Zvykneme piť Gunpowder, Zelený s jazmínom, Touran, Roibos (samozrejme varíme) a čo nám padne do oka :) neochucujeme si ho len niekedy jemne medom (domáci). A prečo vlastne píšem... Keď pijem čaj tak o ňom neviem nič, ako má chutiť, aký je to zber, ... ale orientujem sa iba podľa momentálnej degustácie - chutí - nechutí. Ale keďže som aj milovník vínka, viem si predstaviť, že bližšie informácie o degustovanom môžu výrazne dopomôcť k predstave aký je to nápoj. Keď vyberám fľašu vína orientujem sa podľa výrobcov, polohy, prívlastku, aj slovnej charakteristike, ktorá býva uvedená na etikete. Potom pri ochutnávaní porovnávam informácie z jazyka a od výrobcu. Niekedy keď neviem prísť na to čo cítim vo víne, práve opis na etikete môže dopomôcť. Býva takýto opis chute aj na čajoch?
Podobný zážitok s iniciačnou chuťou mám s vínom. Dovtedy som pil aké prišli pod ruku, hlavne lacné :) ale zväčša aspoň akostné fľašované. potom som na návšteve ochutnal Frankovku modrú z Dolian a bol som očarený robustnosťou chute. Oproti tenkým vínam s unifikovaným buketom a trpkou dochuťou to bol balzam. Odvtedy sa orientujem na malé rodinné vinárstva a hlavne som začal čítať o víne, čo mi v mnohom pomohlo. Samozrejme navštevujem aj ochutnávky vín, kde je najlepšia príležitosť na porovnanie a výber. Chcem sa opýtať či také niečo ako ochutnávky čajov existuje?
Prajem príjemný deň a vopred ďakujem za rady a odpovede na moje otázky.
Matej